Príbeh o disketách

Pamätáte si diskety? Nie, všakže?

Spoznávate vôbec ikonu uloženia v mnohých programoch, ako napríklad Word? Áno? Nuž, to je tam zobrazená disketa.

Samozrejme, ikona diskety nie je vytlačená ako objekty pomocou 3D tlačiarne; boli to skutočné produkty z minulosti. Disketa bola jedným z prvých pamäťových zariadení na dáta a spôsobila revolúciu v počítačovom svete tým, že prekonala dierne štítky. Nazývala sa aj „floppy disk“.

Vysvetlím históriu disketovej jednotky a to, ako diskety kolovali.

8 palcov (20,32 cm): Začiatky

Prvé disketové jednotky sa objavili už v roku 1967, no boli len na čítanie a dokázali nahrávať mikrokódy len do mikropočítačov; vtedy mali počiatočnú úložnú kapacitu iba 81 KB. Mikrokódy sú firmvér a ovládacie prvky pre zariadenia.

Diskety mali veľkosť 8 palcov (cca 20 cm), teda priemer 20 cm. To je dosť veľké. Vynašiel ich inžinier Alan Shugart. No až okolo roku 1971 sa dali nielen čítať, ale aj na ne zapisovať a formátovať ich.

V roku 1971 mali počítače veľkosť stola; zariadenia boli umiestnené pod stolom, čo nechávalo priestor na nohy. Disketové jednotky boli umiestnené trochu vzadu na stole, kam sa diskety vkladali zhora. Každá disketová jednotka vážila 6 kilogramov a, ako to už býva, často tam boli dve disketové jednotky, keďže prvé počítače fungovali bez pevných diskov.

Spotreba energie tiež nebola práve nízka. Zakaždým, keď sa z 8-palcových diskiet čítali alebo na ne zapisovali dáta, odoberali 55 wattov energie.

Nazývali sa disky typu 1 a mali úložnú veľkosť len 237,25 KB na 8-palcovú disketu. CP/M bol štandardný operačný systém pre takéto mikropočítače.

5,25 palcov (13,34 cm): Vstup do sektora domácich počítačov

Postupom času sa veľkosť menila a diskety sa zmenšovali a stávali sa praktickejšími, aby sa zmestili do domácich počítačov. V tom čase bol predstavený prvý počítač na domáce použitie, napríklad IBM AT-XT, a diskety boli preto zmenšené na 5,25 palcov (cca 13 cm), aby sa zmestili do disketových jednotiek domáceho počítača.

Úložné kapacity sa zvýšili, až nakoniec dosiahli 1,2 MB úložnej kapacity. To stačí na 50 článkov po 10 000 znakov a s približnou veľkosťou 20 KB každý. Obrazové dáta boli v tom čase veľmi náročné na úložisko a knižní autori, ako napríklad autor sci-fi, pracovali s programom WordStar, čo bol čisto textový aplikačný program bez obrázkov alebo doplnkov.

Dalo sa upravovať iba text, nie vkladať obrázky. Texty vtedy blikali na jantárovo sfarbených displejoch na malých monitoroch, takže ľudia pohodlne pracovali s textovými editormi, tabuľkovými procesormi alebo dokonca programovali na svojich domácich počítačoch.

Boli však náchylnejšie na odtlačky prstov na magnetickej vrstve a diskety sa mohli náhodne pokrčiť, čo viedlo k zničeniu dát.

3,5 palca (8,89 cm): „Moderné“ diskety

Teraz sa dostávame k poslednému štádiu vývoja, ktoré si vyžaduje už len magnetickú čítaciu a zapisovaciu hlavu priamo na samotných diskoch. Diskety boli ďalej zmenšené na 3,5 palca (8,89 cm), dostali plastový obal a ochranné kryty pre oblasť čítacej hlavy. To bolo nevyhnutné, pretože mnohí ľudia sa dotýkali magnetickej vrstvy, a tým ju znehodnocovali. Magnetická vrstva diskiet je veľmi citlivá na dotyk, pretože každý dotyk ju mohol oxidovať a zanechať trvalé odtlačky prstov.

Vďaka plastovému obalu sa diskety už nedajú pokrčiť, čím tieto inovácie zaisťujú vysokú dátovú bezpečnosť diskiet. Zjednodušené zárezy na ochranu proti zápisu chránia dáta pred náhodným prepísaním, pretože po vytiahnutí zárezu sa aktivuje ochrana proti zápisu. Potom jednotky nesmú nič zapisovať, len čítať.

Je priestorovo úsporná a praktická, takže sa dá ľahko skladovať v plastových škatuliach na diskety, keďže meria len niečo vyše 8 cm v priemere. Stala sa hlavným úložným médiom približne v 90. rokoch 20. storočia.

Aj jednotky sa zmenšili a sú priestorovo úsporne umiestnené v počítačovej skrini, pretože v polovici 90. rokov sa 5,25-palcové diskety už nepoužívali. Uvoľnené 5,25-palcové jednotky sa používali namiesto CD mechaník.

Úložná kapacita a dátová bezpečnosť

Diskety však ponúkajú nízku úložnú kapacitu a ledva majú dostatok miesta pre mnohé moderné veci. Úplne sa na ne zmestili len textové súbory alebo len zdrojový kód, no sú extrémne odolné. Stále mám diskety a dáta na nich prežili viac ako 40 rokov.

Postupne však starne a sektory sa pomaly stávajú nepoužiteľnými, pretože magnetizmus je ovplyvňovaný vonkajšími vplyvmi, ako je magnetizmus Zeme a veže mobilných operátorov. Magnetizmus na disketách v dôsledku týchto vplyvov pomaly mizne. To možno vidieť aj pri VHS kazetách, kde sa po mnohých desaťročiach skreslí obraz aj zvuk.

Často môžete dáta zachrániť pomocou špeciálnych programov na kopírovanie diskiet, ktoré dokážu opakovať čítanie viackrát alebo donekonečna, keď nastanú chyby čítania. Pod Linuxom sa taký program volá napr. ddrescue, alebo s programami na kopírovanie diskiet na retro počítači. Viacnásobným čítaním by dáta na starých disketách mohli byť stále v poriadku a tak bezpečne prenesené na obraz disku. S trochou smoly zostanú nepoužiteľné alebo sa dokonca javia ako „neformátované“.

Podarilo sa mi zachrániť moje spomienky spred 20–30 rokov, keď som pracoval so starými počítačmi a písal nespočetné množstvo textových súborov, programov v BASICu a zdrojových kódov.

Staré pevné disky

Podobné je to aj so starodávnymi pevnými diskami, ale tie vydržia oveľa dlhšie, pretože úložná vrstva je dostatočne hrubá na to, aby udržala dáta v bezpečí. Na rozdiel od dnešných moderných pevných diskov majú stále magnetickú vrstvu ako diskety, takže majú aj podobne nízku úložnú kapacitu ako diskety.

Pretože prvé pevné disky pracujú s MFM moduláciou, ktorá sa rovnakým spôsobom používala aj pre diskety, predtým ako sa pokúsili výrazne zvýšiť úložnú kapacitu pomocou vylepšených frekvenčných modulácií a iných magnetických vrstiev.

Môj 30 MB pevný disk spred 40 rokov funguje dodnes dokonale a beží ako prvý deň. Je však hlučný, čo je žiaľ u starých zariadení bežné. Mnohé retro počítače sú vybavené emulátormi pevných diskov alebo emulátormi disketových jednotiek, takže pracujú s pamäťovými kartami SD, hluk zmizne a retro počítače zostávajú tiché.

V polovici 90. rokov boli bežné približne 500 megabajtové pevné disky a PC hry na CD-ROMoch. Áno, čítate správne, v megabajtoch, nie v gigabajtoch ani terabajtoch. Hry často obsahovali vopred vykreslené 3D scény ako video súbory na CD-ROMoch, keďže 3D grafické akcelerátory ako 3dfx a Nvidia sa stali veľmi známymi až ku koncu 90. rokov.

2000. roky: Koniec jednej éry

Okolo prelomu tisícročí v roku 2000 sa rýchlo rozšírili USB kľúče a pomaly začali vytláčať čoraz zastaranejšie diskety. Výroba diskiet bola postupne ukončená. Poslední veľkí výrobcovia, ako napríklad Sony, prestali diskety vyrábať v roku 2010. Disketám sa však stále darí v špecifických oblastiach, ako je letectvo a v starších riadiacich systémoch strojov.

USB kľúče však nemajú rovnakú dátovú bezpečnosť ako diskety, pretože sa môžu poškodiť, ak na USB kľúč zapíšete príliš veľa dát alebo ak sa vytiahnu a dáta sa zrazu stanú nečitateľnými a tým pádom nepoužiteľnými. Preto je vždy potrebné kliknúť na „bezpečné odpojenie“ predtým, ako ich vytiahnete.

To nie je prípad diskiet; tie sú považované za veľmi robustné a odolné. Dokonca aj v špecifických oblastiach, ako je letectvo, riadenie strojov a armáda, sa stále používajú v určitých aplikáciách. Diskety by ste nemali vyberať iba vtedy, keď z nich jednotka číta alebo na ne zapisuje.

Japonsko a diskety

V Japonsku museli byť k žiadostiam prikladané diskety, no táto povinnosť bola v roku 2024 zrušená. Donedávna sa údajne týkalo približne 1 900 úradných postupov, pri ktorých spoločnosti museli predkladať doplňujúce údaje buď prostredníctvom diskety, alebo CD-ROMu.

Ani opačný prípad nebol pravdepodobne neobvyklý. Napríklad banka v tokijskej štvrti Meguro údajne účtovala okresnej správe mesačný poplatok 380 € (eur) za to, že úrad stále húževnato doručoval údaje o mzdových platbách prostredníctvom kuriéra a diskety.

Dôvod tohto pretrvávajúceho používania spočíva v kombinácii kultúrnych a byrokratických faktorov. Sú považované za spoľahlivé a ponúkajú ochranu pred hackerskými útokmi, pretože sa používajú izolovane od sietí. Je to offline médium, čo ho robilo atraktívnym pre citlivé dáta, teda diskety nikdy neboli aktívne, ale museli byť vložené do jednotky, aby sa z nich čítalo.

V Japonsku existuje úcta k tradíciám, pretože tam všeobecne platí príslovie „nikdy sa nedotýkaj fungujúceho systému“. Platí tam teda mentalita „ak to funguje, neopravuj to“. Udržiavanie diskiet sa z dlhodobého hľadiska stávalo čoraz drahším, keďže výroba disketových jednotiek a náhradných dielov bola už dávno ukončená.

„Vojna proti disketám vyhratá! Diskety sú konečne minulosťou,“ s radosťou oznamuje krajina Japonsko.

Záver

Približne tri roky už operačný systém Microsoft Windows 11 najprv nevyhľadáva nový ovládač na jednotke A, ktorá bola tradične rezervovaná pre disketové jednotky, ale okamžite sa pozerá na jednotku C.

Preto boli písmená jednotiek A a B rezervované pre disketové jednotky a začína sa s C pre pevné disky, nie s A.

Diskety sú staromódne, no okrem nízkej dátovej kapacity sú považované za robustné. Pre retro nadšencov je tak skvelé držať diskety v rukách a zasúvať ich do jednotiek.

Ak chcete držať balík diskiet v rukách, môžete si ich objednať tu.